Archive - marec 2013

Včely môžu pomôcť aj proti HIV

Včela

Včela

U niektorých ľudí môže proti vírusu HIV pomôcť látka zo včelieho jedu.

V laboratórnych podmienkach dokázali vedci komponentom z včelieho toxínu uloženým v testovacích nanočasticiach vyradiť HIV vírus. Zdravé bunky tento postup nepoškodzuje. Jedy sa v lekárstve používajú odjakživa, ale proti smer ich použitia proti vírusom je prakticky v plienkach.

Výskumníci na Washingtonovej univerzite v Saint Louis testovali toxín melitín na HIV víruse, ktorému nová látka vytvorila diery v ochrannom proteínovom plášti a množstvo vírusu kleslo. Zároveň melitín otestovali na živých bunkách získaných z vaginálnej steny (pretože tieto bunky sú v tele ženy ako prvé vystavené príchodu HIV víru). Toxín by tieto bunky mal tiež poškodzovať, ale konštrukcia nosných nanočastíc tomu zabránila akýmsi mikroskopickým nárazníkovým systémom.

Jedným z možných výsledkov výskumu by mohol byť gél s obsahom nanočastíc, ktorý by umožnil bezpečný pohlavný styk osoby nakazenej s HIV so zdravým jedincom. Takáto technológia je však ešte veľmi nedokonalá kvôli nejednej ťažkosti, ktorú by takýto liek spôsobil v ľudskom tele.

Predkovia ťavy križovali Arktídu

Ťava

Ťava

Ťavy sú pútnikmi púšte. So zásobou tuku v hrboch dokáže prežiť veľmi nehostinné a horúce podmienky dlho bez vody. Ale dnes vedci zisťujú, že prapredok ťavy žil kedysi dávno v artických krajoch.

Nález fosílnych zvyškov obrej ťavy pochádza zrejme z obdobia okolo 3 miliónov rokov. Paleontológovia si myslia, že biologická výbava ťavy – dlhé nohy, kožuch, metabolizmus a spôsob vytvárania zásob v tele – mohol výborne slúžiť aj na ďalekom severe, v časoch keď sa tu miesili lesy s tundrou. Takže dnešné ťavy, ktoré žijú v teplých krajoch, by teoreticky mohli pochádzať z druhu, ktorý žil veľkú časť života v mrazoch.

Objav sa podaril pracovníkom kanadského Múzea prírody v Ottawe na arktickom ostrove Ellesmere. Našli 30 kúskov ťavej stehennej kosti, ktorá bola asi o tretinu väčšia ako majú dnešné ťavy. Takže takýto jedinec by meral 2,7 metra a vážil skoro 900 kilogramov. K teórii, že ide o kosť predchodcu jednohrbého dromedára prišli paleobiológovia analýzou kolagénnych bielkovín, ktoré zo všetkých cicavcov zodpovedali ťaviemu štandardu.

Podobný nález sa podaril pred časom aj v kanadskej oblasti Yukon. Na základe týchto dát vedci tvoria obrázok akejsi Paraťavy, ktorá žila pred miliónmi rokov, v časoch, keď sa muselo dať prejsť z Aljašky do Ruska pešo po zemi.